Veľkomoravská aglomerácia - Dowina

Autor: Lukáš Krajčír | 8.11.2008 o 17:13 | Karma článku: 7,93 | Prečítané:  3070x

O Devíne som tu už niekoľko krát písal. Avšak aj po týchto článkoch potrebujem sa vrátiť ku problematike okolo veľkomoravského Devína, t.j. Dowiny. V prvom rade by som veľmi rád upozornil na celú problematiku a osvetlil niektoré zahmlené fakty okolo Dowiny. Tak isto sa vrátim aj k názorom na problematiku Dowiny - na fóre, na mojich blogoch odzneli určité názory, na ktoré mienim reagovať. Bohužiaľ často klamlivé od občanov inej národnosti ako slovenskej.

Devín a Dowina. Dva názvy, pre niekoho však dve mestá. Historici, archeológovia, archivári slovenskí, českí, maďarskí, poľskí a mnohí iní už minuli veľa atramentu na vysvetlenie tohto problému. Ako to teda môže byť?

Pár vetami do predvekých čias

Súčasná mestská časť Devín bola osídlená už od nepamäti. Povedzme že veľmi dávno 5000 rokov p.n.l. - v dobe, kedy svetová civilizácia sa vyvíjala do prvých ríš, kedy ľudia prechádzali od zberačského života k roľníckemu. Výhodnu polohu, na ktorej sa rozkladá súčasný Devín, už predurčila sama príroda. Vysoké a strmé devínske skalné bralo, rieka Dunaj a Morava, Devínske Karpaty, strmé svahy okolo Sandberu a na západe Hainburgské vrchy. Všetky tieto prírodné prekážky sa stali základom vzniku dôležitého oporného bodu. Postupne ako civilizácia postupovala vpred, postupne ako prišli k nám Kelti, Rímania, Germáni, ukázalo sa že Devín, teda lepšie povedané devínska brána, bude strategicky doležitým miestom pre akýkoľvek pohyb ľudí. 

Mojim cieľom nie je rozoberať význam Devína počas Keltov a Rimanov, či Germánov. Tu by sa len patrilo dodať že už v starovekých časoch bol Devín významným uzlom ciest. Teda skôr patril do dôležitej križovatky podunajskej a jantárovej cesty. Na Devíne okrem iného vyrástli dve murované stavby, ktoré v tom období boli luxusom na území stredného Dunaja.
Po príchode Slovanov na dnešné Slovensko nemohlo toto pekné a dôležité miesto ostať bez povšimnutia. Devín sa stal miestom kde sa prelínala slovanská kultúra s avarskou, ale aj miestom kde pravdepodobne začala vzbura proti Avarom. 



Aký veľký je veľkomoravský Devín?

Devín má pre mňa výsadné postavenie vo veľkomoravských dejinách. Českí a slovenskí archeológovia (Zavadil, Červinka, Eisner, Kraskovská, Plachá, Hlavicová, Keller a ďalší) dokázali počas 20. storočia odkryť výnimočné artefakty a stavby, ktoré prepisovali knihy. Spomeniem len zlomok - sakrálna stavba na akropole, bohatý inventár hrobov, rozsiahlé pohrebisko v polohe za Kostolom ako aj ďalšie nálezy z polohy Vinohrady,....

ale pozor,

patrí sem aj sklárska pec zo svahov Devínskej kobyly, hradiská Nad Lomom a Na pieskach, kde sa našli príbytky s vykurovacimi pecami a množstvom keramiky. Som veľmi rád, že bol vydaný o nich článok na SME - Zvyšky hradísk ostávajú zabudnuté, na ktorom som sa aktívne podielal a som veľmi rád, že aj do novín sa dostali o nich aspoň základné informácie. No do aglomerácie zaraďujem aj hradisko v oblasti Am Stein pri Bad Deutsch Altenburg - hradisko ktoré už dnes nejestvuje (bolo zničené okolo r.1900). Určite nebude náhodou že aj v okolí Hainburgu je vyššia koncentrácia archeologických nálezov - sídlisk a pohrebísk. Pre lepšiu predstavu si môžete pozriet prílohu tohto blogu: Príloha k Dowine.

Ja si dovolím povedať že všetky tieto objekty, artefakty a iné nálezy spolu súvisia a bez nich by nebola Dowina tým čím bola vo Fuldských análoch. Teda mestom, ktoré Ľudovít Nemec obliehal, a formálne si spoplatnil Rastislava.  Viete ale, na veľkomoravské mestá sa musíme pozerať trochu z iného pohľadu. Ozajstné centrá moci mali predsunuté stanovištia, malé strážne hradiská, rôzne záseky a pod. Celá širšia aglomerácia Devína spĺňala predpoklady existencie vyššej regionálnej moci - funkcia sídelná (možná časť sakrálnej stavby), remeselná (hradiská Nad Lomom a Na Pieskach), obranná (spomenuté novoveské hradiská, hradisko v polohe Am Stein, ale hlavne devínská hradná skala).

Zvyšky opevnenia hradiska Na PieskachV prípade Devína nám vystupuje o niečo širšia sieť rôznych fortifikácií. Ako som už spomenul, máme na severe od Devína dve hradiská - Nad Lomom a Na Pieskach. Dnes sa z nich síce zachovalo pomerne málo, jedno bolo dosť poškodené aj ťažbou piesku a kameňa, no vieme že zohrávali veľmi dôležitú funkciu pre Devín. Nielen že centrálne hradisko chránili, ale aj pre neho vyrábali - spomenuté vykurovacie pece hovoria za veľa. Nálezy početnej keramiky vzhľadom na nie veľké hradiská nás navádza k pochopeniu, že išlo o regionálne centrá remeselnej výroby, v tomto prípade pre centrálne hradisko na súčasnom Devíne. Preto aj týmto blogom chcem upozorniť, že na tieto hradiská sa nemôže len tak zabúdať - boli súčasťou aglomerácie Dowiny. Bez nich by bola cesta od severu nechránená a veľmi ľahko by mohol nepriateľ prejsť k centrálnemu hradisku.  Práve v okolí týchto hradísk, teda v Devínskej Novej Vsi, bolo prebrodenie cez rieku Moravu asi najideálnejší variant ako sa "presekať" k Dowine. Dr. Kraskovská aj na základe predchádzajúch povrchových výskumov Zavadila, Červinku, hlbších prieskumov Eisnera, uskutočnila na nich výskumy v 50. a 60. rokoch 20.storočia. Vďaka nej celý výskum dospel do zaujímavých záverov - napr. dokázala sa zrekonštruovať podoba valov, ktoré chránili hradisko Na Pieskach. Pozostávalo z osvedčeného spôsobu výstavby - roštovej, i komorovo-roštovej konštrukcie. Pozor, nebol to však dokonalý výmysel slovanských etník, ale správna nadväznosť, resp. prebratie spôsobov stavieb hradísk, napr. aj od Keltov. Treba zdôrazňovať že veľkomoravská spoločnosť nebola ekonomicky, kultúrne, hospodársky, či stavitelsky úspešná (len) na základe vlastných nápadov a inovácií. Veľká Morava bol štát, ktorý príjmal a odovzádval prvky vývoja. Tieto hradiská sú jasným príkladom.
Na západe bolo slovanské hradisko v blízkosti rímskeho Carnunta. Myslím že nie je potrebné sa  pozastavovať nad tým, že prečo práve tam vyrástlo hradisko. Viaceré fortifikácie nadväzujú na staroveké sídla. Práve toto hradisko patrilo do akéhosi predpolia Devína, práve toto mohlo byť akýmsi prvým odporom pre nepriateľa. Zo stupavskej rímskej stanice sa dokázal uskutočniť vizuálny kontakt ohňom medzi Stupovou a Carnuntom. Aj v tomto prípade vyslovujem hypotézu že podobný spôsob komunikácie veľkomoravských vojsk mohol byť prebratý a uskutočnený v prípade rozmiestnenia hradísk v Carnunte, Nad Lomom, Na Pieskach a centrálnej Dowiny. Okrem iného priamo v rímskom legionárskom tábore bolo odkryté slovanské sídlisko z 9. a 10./11. storočia, pohrebisko so 16 hrobmi.
Tak isto aj na okraji Hainburgu an der Donau bolo odkryté slovanské pohrebisko s nájdenými náušnicami a nádobami, v Markthofe (oproti Devínskej Novej Vsi) nájdená nádoba z 9.storočia a pravdepodobné slovanské pohrebisko (I.L. Červinka)
       

 Roštová konštrukcia opevnenia hradiska Hradiská Nad Lomom a Na Pieskach

Na Pieskach (podľa Kraskovskej)

 (zjednodušený náčrt podľa I.L. Červinku)


Kultúrna vrstva - zvyšky opevnenia hradiska Nad Lomom. Jedná sa prevdepodobne
o zvyšky na sucho kladených kameňov (tie slúžili najmä na vonkajšie spevnenie roštovej konštrukcie opevnenia)
 
Hmla v okolí hradiska Na Pieskach. Aj práve toto počasie - nízka oblačnosť často "zamiešala karty" medzi nepriatelmi. 
 
Svedectvo prameňov
 

 

Fuldské anály

r.864

Kráľ Ľudovít vytiahol v mesiaci august s veľkým vojskom za Dunaj a obľahol Rastislava v akomsi meste, ktoré sa v reči onoho národa nazýva Dowina. Ten (Rastislav) však keď sa neodvažoval stretnúť s kráľovými vojskami , a keď videl, že nemá kadiaľ by unikol, v tiesni bol nútený dať toľko rukojemných a v takom počte, ako kráľ prikázal. Nadto ešte stvrdil prísahou, že všetkými svojimi (Rastislavovými) veľmožmi bude po všetky dni kráľovi zachovávať vernosť, i keď ju dovtedy nezachovával.

Z daného textu sa nám otvára niekoľko otázok z rôznymi možnými interpretáciami:

Pýtam sa, ako je možné, že po toľkých intrigách, ktoré Rastislav Ľudovítovi narobil, mám na mysli uzatváranie spojenectiev s Karlomanom (r.861), bol ochotný  kráľ  ponechať ďalej vládnuť Rastislava? Veď Rastislav a Karloman vtedy vtrhli s vlastnými vojskami do Bavorska., priamo do územia kráľa Ľudovíta. Ničili,  pálili, zabíjali, až po rieku Inn. A nielen spolčovanie s Karlomanom, ale aj celé cyrilometodské dielo už začínalo naberať tvary. Ako mohol Ľudovít ignorovať tieto veľké prešľapy Rastislava? Veď Ľudovít bol určite výborne informovaný od poslov a určite vedel čo sa na Veľkej Morave deje. Určite dostal správy o tom že Konštantín a Metod chcú narušiť latinský vplyv na tomto území. Ako mohol východofranský kráľ po týchto vážnych udalostiach nechať panovať Rastislava? No, mne v tom niečo nesedí...

Treba brať do úvahy tendenčnosť Fuldských análov. Rastislava skutočne mohol obľahnúť, ale nedokázal ho pokoriť - pasáž okolo nemožného úniku z mesta, môže byť vymyslená. Podobne aj neodvážiť sa stretnúť - skôr naopak - Ľudovít sa neodvážil dobyť a pritom zbytočne preliať krv mnohých vojakov. Keď kráľ videl že Rastislava nemôže pokoriť, rozhodol sa s ním vyjednávať. Spomínanú tesnosť by sme však mohli zobrať do úvahy z geografického hľadiska. Devín sa nachádza na ťažko dostupnom teréne, veľkomoravská akropola priamo na strmej devínskej hradnom kopci. Odkrytý pôdorys kostola nadsvečuje, že buď mal miestnosť slúžiacu ako baptistérium (krsteľnicu), alebo miestnosť na svetské - vladárske účely. A ak aj by nemal svetské obytné priestory, časť akropoly pri tom už dnes nejestvuje - časť kde sa mohla rozkladať svetská stavba, Rastislavova, počas obliehania Dowiny.

Bertiniánske anály

r.864

Ľudovít, kráľ Germánie, vytiahol s vojskom naproti bulharskému kaganovi menom (...), ktorý sľúbil, že sa stane kresťanom; odtiaľ sa chcel vypraviť, aby zriadil marku Vinidov, ak uvidí, že mu bude doprianý úspech.

 Úspech mu však doprianý nebol. Ani marku nezriadil. Z Fuldských análov síce vychádza že Rastislav sľúbil kráľovi poslušnosť, tá však bola nielen že formálna, ale aj nedodržaná. No dnes môžeme komparovať a zistiť, či Fuldské anály mali pravdu. Marka Vinidov (moravských Slovanov) nemohla byť zriadená. Iné, Xantenské anály, síce spomínaju k roku 869 že Ľudovít vládol na východe Slovanom, v Bavorsku, Alamansku, v Churetii, v Sasku, v Švábsku a v Durinysku. Mohli by byť dôkazom, že ozaj sa Rastislav podriadil. Ale prečo potom titulujú podriadeného panovníka Rastislava ako "rex"??? - Rasticius rex Margorum. Iné - Dejiny franských kráľov k roku 865 hovoria že Ľudoviít Nemec Karlomannovi dal Norikum, to jest Bavory a marky proti Vinidom - Karolman nemal marku Vinidov (Slovanov), len marky ktoré  mu ich mali vydobiť.
A to je dôležité - Fuldské anály zavádzajú k roku 864. Dowina  sa nepoddala, územie Rastislava nebolo podriadené. Veď ešte rok po výprave ku Dowine máme priamu správu o nedotknuteľnosti územia moravských Slovanov. A tak isto aj Xantenské letopisy nás chceli naviesť na zlú cestu. Spomínajú marku Vinidov, no pri tom si protirečia a titulujú Rastislava za kráľa a jeho panstvo za kráľovstvo - regnum. V 9. storočí predsa regna boli územia nezávislé. Preto sa napr. i Svätoplukovo Nitriansko - regnum Zuentibaldi spomína ako regnum lebo bolo v posledných rokoch vlády Rastislava prakticky svojbytné. Treba ale aj dodať, že je mylné ak si niekto myslí, že regna z 9. storočia sú také isté kráľo
vstvá ako uhorské, poľské, české kráľovstvá o dve-tri storočia neskôr (Ďurica 1997, Zrubec 1991, Irša 2008).

A toto sú dôležité veci. Ako je vidieť, franskí letopisci sa snažili za každú cenu prehodiť víťazstvo na svoju stranu. No vďaka mála z nich, môžme dokázať že tomu tak vždy nemohlo byť. Dowina, teda Devín bolo skutočné centrum, aglomerácia od Devínskej Novej Vsi, cez Moravské pole ku Carnuntu, k dnešnej Bratislave a s centrom na devínskej hradnej skale. Archeológia a správna interpretácia písomných prameňov to vie dokázať. Výhodne rozmiestnené hradiská dokázané archeológmi a ťažko dobytné bralo na sútokom Dunaja a Moravy veľmi dopomohli k rozhodnutiu nedobýjať Devín. Fuldské anály aby zakryli pod koborec neúspech vlastnej strany, pretočili tento neúspech na stranu Rastislava - vraj nemal v tiesni kam ujsť a preto sa podriadil. Skôr Ľudovít tiesnený riekami Moravou, Dunajom,  ich močiarmi a ramenami a aj Devínskou Kobylou so strážnymi hradiskami bol neúspešný.

Na základe týchto skutočností považujem oblasť súčasného Devína za aglomeráciu typu "civis Dowina".


Pochmúrne jesenné ráno na Sandbergu. Z hradiska Nad Lomom máme aj dnes hrad Devín a hradisko Dowina ako na dlani.


Morava - rieka, kmeň, "národ", no najmä slovo ktoré stálo na počiatkoch národných dejín

Čo odznelo na fóre 

V predchádzajúcich článkoch o Devíne som bol obviňovaný z presadzovania Devína za hlavné mesto Veľkej Moravy. Ak si však každý dobre prečíta moje články, zistí že tam nič také nie je. Zdôrazňoval som v nich, že mohol v ňom sídliť Rastislav v čase vojen, lebo bol významnou pevnosťou. Súčasní slovenskí archeológovia, ktorí viedli na Devíne výskum (Plachá, Hlavicová) pozmenili význam veľkomoravského Devína na kniežacie centrum.

Tak isto padla kritika na spájanie štyroch záznamov o mestách/pevnostiach (alebo inej aglomerácii) vo Fuldských análoch s jedným miestom. Opäť, treba si prečítať celý článok a nie z neho vyberať časti a tie kritizovať. Nikto nevie, ani archeológovia, ani historici či tá alebo oná pevnosť je na 100% myslená na Mikulčice, Staré Město či Pohansko. Ja to nevyvraciam, no len som chcel ukázať že existuje aj iný variant. Devín nebolo len mesto, bola to križovatka - obchodu. Kto ju ovládal, bol pánom regiónu.

A ešte jedna vec - kontinuita osídlenia. Bohužiaľ, nerád to hovorím je to ale tak - často som sa dostával do sporu  s ľuďmi, ktorí sú naklonení pri reakciách  presadzovať niektoré nepodložené a fantazírujúce fakty. Nad týmto sa radšej nepozastavujem. Či Devín, alebo aj minule spomínané hradisko Neštich-Svätý Jur, majú na 100% preukázanú kontinuitu osídlenia medzi Veľkou Moravou a Uhorskom. To myslím že je ale problém zakomplexovanosti niektorých ľudí inej národnosti, ktorí reagujú na moje články.Preto radšej odporúčam čítať nielen maďarskú ale i slovenskú literatúru. Sú v nej (bohužiaľ) na citlivé témy určité rozdiely..


Akropola veľkomoravského Devína, centrum celej aglomerácie. V pozadí stojí za povšimnutie súčasný slovenský tromf - trojapsidový veľkomoravský kostol so zaujímavím delením miestností. V jednej z nich bolo baptistérium, alebo miestnosť na svetské účely. Chýba nám však svetská stavba - palác. Kde je? Archeológovia tvrdia, že ak ho Devín mal, tak sa nachádzal vpravo od kostola, v časti ktorá už dnes neexistuje.

Tu prejdi na prílohu k Dowine

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cez čiaru: Prečo je spor o dieťa na Slovensku boj s veternými mlynmi?

Pozrite si najnovšiu časť investigatívnej relácie Cez čiaru.

Na protest pred Haščákov dom prišli desiatky ľudí

Protest je reakciou na údajnú nahrávku z kauzy Gorila.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Danko nekecá a maká na rozvrátení štátu

Minimálny dôchodok podľa SNS je neudržateľný.


Už ste čítali?